Prajem pekný deň. Opäť sa sem vraciam. V poslednej dobe som svoj blog viac menej vedomky či nevedomky zanedbávala, ale s tým je teraz koniec....
V poslednej dobe sa toho veľa udialo, veľa sa toho zmenilo a predsa niečo zostalo stále.... V živote každého človeka prídu chvíle, kedy na nič nemate chuť, niečo alebo niekto vám ju kradne a tak sa len ponevierate bezcielne na tomto svete, pričom neviete, kam sa uberajú vaše kroky.... Moj ciel vidím však stále pred sebou. Aj keď mám niekedy obdobia hmly, svoj cieľ mám neustále pred sebou...
Toto však nie je o mne. Chcela by som vám porozprávať jeden príbeh, príbeh bez začiatku i konca. Začína sa niekde v duši a srdci mladého človeka, ktorý sa bezhlavo zamiloval. Trvalo mu to zopár mesiacov, či rokov, ale nakoniec svoju lásku našiel. Láska je ako hurikán-strhne vás to svojho víru, a ak si nedáte pozor, zmiatne vás z tohto sveta a vy sa nestihnete v tom zmätku ani len nadýchnuť. I on niečo podobné zažil. Jeho láska bola na začiatku krásna, nežná a takmer dokonalá. Jedného dňa sa to však zmenilo a všetko, čo v jeho sdrci zostalo bola bolesť, sklúčenosť, výčitky a zúrivosť..... Tato zúrivosť sa na vonok však nijak neprejavovala, nie..., v jeho vnútri kypela, až jedného dňa doslova vybuchol. Nevládal, ale jeho zlosť potrebovala výjsť... Nikdy neplakal, nikdy sa nesťažoval, iba všetok smútok zakrýval. Po čase sa z toho dostal- aspoň navonok to tak vyzeralo... Jeho duša však všetkú bolesť skrývala,,,, nikomu sa nechcel zdôveriiť. Predsa komu by mohol na tomto svete ešte veriť?? Už raz ho jeden človek sklamal a zažiť to opäť nechcel...
Jeho život, a celý jeho vnútorný svet boli iba fázy, Fáza predstierania sa striedala s fázou zúrivosti. Vtedy všetko ničil, do všetkého búšil, nič sa mu nechcelo a predsa po niečom túžil. Bol to pokoj a šťastie....To však nemal... A nijak nemohol získať. Jeho svet sa čím ďalej tým väčšmi rútil až nakoniec sa mu takmer zrútil... Ničil svoje telo, dušu, všetko a všetkých čo mal rád. Padol až na dno...
Na tomto dne prečkáva jeho bolesť doteraz. Nikto mu doteraz nepomohol, aj keď sa o to už mnohí pokúšali. Zostal sám, v prázdnoté a nekonečnosti. .....
Niekedy, ak vás niečo veľmi trápi by ste sa zvôveriť mali, Možno si myslíte, že vám to nič neprinesie, ale čo ak?? Niekedy sa stáči vyrozprávať a niekedy vás človek prekvapí, a predsa vám pomôže....
Komentáre
aha,lili ;)
ahoj teide :)
preco
janka
ahoj