Deťom zbrane do rúk nepatria. Neviem, ako by som to vyjadrila lepšie ako týmto príbehom.
Malá Sara a Tom boli súrodenci. Tom bol o 2 roky starší a mal dávať na Saru vždy pozor. Ich mama zomrela, keď mala Sara 2 a Tom 4 roky. Žili preto s otcom u starých rodičov. Dedko vlastnil pušku, z ktorej často strieľal vlkov, ktorí sa nebezpečne priblížili k jeho statku. Tom rád pozoroval dedka, keď strielal na zatúlanú zver. Prišlo mu to odváne a správne. Kedže bol ešte malý, pokladal to za rozprávku, v ktorej hlavným hrdinom je dedko.
Prišiel však deň, kedy sa všetko zmenilo. Otec bol v práci a dedko sa staral o stádo. Malá Sara sa práve hrala vonku s kamienkami, keď Tom zobral z poličky dedkovu pušku. Chcel sa hrať na udatného bojovníka, ktorý zničí všetko zlo na zemi..
"Sara, Sara, pozri, čo mám..."
Namieril a .....
Jej drobné telíčko zlyhalo. Malá Sara sa už nikdy neusmeje na svojho ocina ani neodtrhne kvietok....
Život je nevyspytateľný, ale i napriek tomu sa tomuto dalo predísť. Nič neponechajte na náhode, pretože i okamžik može rozhodnúť a živote a smrti....
Komentáre