Snehová vločka padá z neba
a hladí jej tvár
budí ma zo snenia
opäť som v stave bdenia.
Jej tvár
jej dotyky
jej pohyby
sú zmar.
Krehká ako sklo
čo rázom by sa rozpadlo
chcem s ňou opäť byť
nehou ju obklopiť.
Dala mi lásku na motúzku
no ten sa pretrhol
v okamžiku sa roztrhol
keď jej život vyhasol.
Komentáre