Svetlá noci

Ak  niekoho milujete, spravíte pre neho čokoľvek. Staráte sa o neho, keď je chorý alebo mu je zle, varíte mu, žehlíte, periete, ste s ním v dobrom i v zlom, v bohatstve i v chudobe... Veríte, že on je pre vás ten pravý, jemu ste dali celé srdce a dúfate, že mu neublíži. Milujete, milujete a opäť milujete. Na oplátku chcete málinko- nehu a byť milovaný. Lenže láska je niekedy iba pozlátkom na salonke, a keď si nedáte pozor roztrhá sa na márne kúsky.

Niečo podobné sa stalo mojej kamarátke, ktorá milovala, dávala a zostala jej iba slzy. Jej priateľ bol jedináčik, takže si myslel že pánom sveta aj celého vesmíru je iba on. Každého kritizoval a nad všetkými sa iba vyvyšoval. Na začiatku bol ich vzťah rozprávkový/ ako to už býva/ lenže asi po roku chodila kamarátka uplakaná a bolo zjavné, že ich vzťah sa radikálne zmenil. Pokiaľ sa mu neozvala ona, on na ňu kašlal, nezavolal, nenapísal a neprišiel ani za ňou ju pozvať von, hoci býval od nej 5 minút. Párkrát rozmýšľala o rozchode, no vždy sa uzmierili a išli ďalej... Nakoniec sa rozišiel on s ňou. Zopár dní si poplakala  a vyzeralo to byť fajn, ale zdanie klame, a tak sme s kamatátkami po mesiaci zistili, že plače pre neho takmer každý večer. Povedala mi, že ho stále miluje a dala by čokoľvek, keby boli opäť spolu.... Hoci podľa mňa /a iných jej kamarátok / je to obyčajný kretén  a vôbec si ju nezaslúžil.

Ako sa hovorieva, čas lieči a snáď nájde toho pravého, ktorý ju zahrnie láskou a šťastím.