Svetlá noci

Keď slnko sa zobudí a odkryje jej bledú tvár

zistím, že je to len môj zmar.

Jej krása z pamäti mi vybledla

z náručia oddanosti vypadla.

Zostalo už len pár okamžikov

čo vo vôni ruží sme zažili

zostalo už len pár okamžikov

tých, čo sme spolu prežili.

Kde je láska nekonečná, čo som jej sľuboval?

kde je láska nebeská, čo som jej daroval?

to tieň minulosti vrhol na ňu čierny mrak

to belasé nebo, čo náhle zaclonil súmrak.

Ja hanbím sa, že zabudol na jej krásu a nehu

ja trýznený žiaľom zabudol aj na červené pery

a  oči sťa dve vločky v záveji.

Môj život je už len prach, no i tak žijem v nádeji

že keď dopíšem posledné riadky

stretneme sa spolu v raji.