Svetlá noci

Nastalo ráno 11.00- pre niekoho čas obeda a ja som vstávala z postele. Navarila som sebe a mamine obed, a pustila sa do učiva zo žurnalistiky. Niet nad krátiaci sa čas pred skúškou... to sú šoky. Nič neviete ale stále máte veľa času.... Ďalšie šoky prežívam pri pohľade do zrkadla. Som ako medveď, ktorý sa potrebuje nabaliť kíl pred zimným spánkom. Preto som sa rozhodla ísť behať. Upachtená som dobehla do cieľa a tešila sa, že už to mám konečne za sebou. Cestou lesom /pri behaní/ som stretla niekoľko mužov so psami, ale jeden ma doslova vydesil. V okamihu, ako som zbadala  obrovskú papuľu psa som zastala. Uchlácholil ma až jeho pán- taktiež bežec slovami, že je to krotký atlet. Atlet, neatlet, keby chcel, som pre neho predkrmom. Poobede ma čakali voľby do Vúc. V telke dávali anketu, prečo ľudia išli voliť. Staručkí deduškovia a babičky vraveli, že to bola ich občianska povinnosť. Ja to skôr pokladám za nádej, že pri voľbe toho správneho kandidáta sa v našom meste konečene niečo zmení, a nebudú sa meskí papaláši obohacovať na hlúpych rozhodnutiach, ktoré prospejú jedine ich bankovým kontám. Tak som zakrúžkovala kandidáta a vhodila lístok do urny. Poobede ma čakal ešte všedný nákup hlúpostí za 20 eur, z ktorého nič nenavaríte a deň bol pomaly u konca....