Svetlá noci

Môže človek zažiť dokonalú smrť? Bezpolesnú, bez trápenia, pri samovraždách bez pocitu viny, obáv...Vždy keď niekto umrie či už náhodou, alebo si sám zoberie život, niekoho to zraní a len ťažko sa vyrovnáva so svojou strátou.

Samavrahovia sú egoisti. Sú omámení vidinou svojej dokonalej smrti, ktorá ukončí ich trápenie. Lenže čo tí, ktorí zostanú po nich?? Rodina, deti, priatelia.... Kam sa podela ich zodpovednosť???

Videla som už viac samovrážd /samozrejme nie naživo/, a ani jedna sa mi priveľmi nepáčila. Ta posledná bola dosť morbídna. Bol v nej muž, ktorý bol v lise. Resp.  v ňom mal hlavu a pólku tela. Vyzeralo to desivo. Všade bola krv a  na jeho zdeformovanej hlave bolo vidieť jedine tak oko, ktoré bolo niekde pri nose. Druhá samovražda skok pod vlak. Aké typické. Rýchlosť, škrípanie bŕzd, praskanie kostí, smrť. Na jednej strane stojí zúfalý človek a na tej druhej je bezbranný vodič vlaku, ktorý nemôže zrážke zabrániť. Ďalšia je obesenie. Možno rýchle no nie tak celkom spoľahlivé. A predsa pre niekoho ideál. Pre iného sú to tabletky, podrezanie žíl.....

Dokonalú smrť vám nikto nezaručí, ale predsa  jedna smrť je aspoň bezbolestná- umrznutie. Jednoducho zaspíte a možno sa vám bude i niečo pekné snívať:)

Svojim článkom som nechcela dať však nikomu návod, ako ukončiť svoj život, Či už je krásny, alebo plný trápenia, smútku, hádiek, vždy sa nájde niekto alebo niečo, prečo sa žiť oplatí. Smrť nič nerieši. Skôr naopak, všetko skomplikuje a jediné, čo po vás zostane budú slzy iných.