Asi pred pól rokom som sa snažila si urobiť prax v regionálnej televízií. Pán riaditeľ ma však odbil slovami, že som študentka, že ešte nič neviem, tak mi adekvátnu prax nedá. Jediné, čo mi chcel dať bola pečiatka. To som však odmietla, pretože o pár rokov by som rada seriózne pracovala v médiach a pečiatka by mi bola na dve veci. Takže po skúškach v zimnom semestri som kontaktovala pána Z. zo Slovenskej televízie. Mala som akurát dva týždne čas do začiatku letného semestra. Pán Z. bol veľmi ochotný a vľúdny. Dohodla so sa s ním na termíne a jedného rána som sa vybrala do Bratislavy. Miešali sa vo mne obavy aj radosť z nečakaného, ale nakoniec tá radosť zvíťazila. Prvý deň mi všetko pán Z. vysvetlil, ako to v spravodajstve chodí, bola som v réžií pri natáčaní správ o 16- tej... Počas 50 hodín, ktoré som tam strávila som videla a zažila všetko. Nudu, zhon, zábavu, natáčanie magazínu, písanie blogov, bola som s redaktorkou na výjazde v teréne, kde som sa účastnila tlačovky... A samozrejme nesmiem zabudnúť na raritnú techniku / strižňa/, s ktorou tam aj v 21. storočí pracujú. Celý kolektív pracovníkov STV od redaktorov až po dramaturgov a vedúcich jednotlivých oddelení bol veľmi milý a som rada, že som mohla spoznať nielen ich prácu, ale aj ich.
Lili
Komentáre