Svetlá noci

Ako každé ráno, tak i dnes sa zobúdzam na bielej posteli.... Nič iné mi nezostáva... Bachár otvorí dvere a  spolu s ním vojde sestrička v bielom. Odobere mi krv na nejaké testy a bez slova odíde... Počujem kľúčik vo dverách, ktorý zamyká našu izbu a kroky... Opakujúce sa kroky po studenej  a chladnej dlážke. Zviera mi hrdlo. Som tu ešte len pár dní a už to tu nenávidím. Prečo som sa tu ocitla? Prečo som sa tak rozhodla? Prečo nesiem všetku vinu ja? Jeden, jediný chybný krok ma priviedol až sem. Som v priepasti, z ktorej niet úniku... Večný stereotyp....