Vietor sa pohrával s jej dlhými vlasmi a slnečné lúče zvýrazňovali jej zelené oči. Kráčala po ulici v zamatových šatách, keď sa jej pohľad stretol s jeho. Na jej tvári sa objavil úsmev, ktorý darovala jemu- iba jemu. On si toho všimol a tiež sa pousmial. Ich pohľady boli zviazané putom tajomsta. Bola to náhoda? Cítili, že ich niečo spája, len nevedeli čo. Bez slova prešli okolo seba a vedeli, že je koniec. Už nikdy sa neuvidia...Osud im doprial len tú kratučkú chvíľu.
Stretnutie s neznámym...
07.03.2007 21:25:51
osud...
Komentáre
:))
ach jo....
kratucke chvile
mam rad
a taketo specialne usmevy mam najradsej :))
aj ich rad opatujem :)
snáď i chvíľa
all
usmievanie
:-) už som to niekde písal
bandol, kaktus